Na vrchnom obrazku - Danie Granada, knaz zo Spanielska - Zaragoza, Aragonsko (ak sa nemylim), velmi velky srandista, velmi velky Spaniel, velmi rychlo rozpravajuci, a s velmi velkym a dobrym srdcom. Spociatku sa mi moc nepozdaval, v zmysle -zdal sa mi od ludi bociaci a viac rezervovany, ale - to bolo len pociatocne zdanie. Snad rezervovany, to hej, ale len kym ho clovek nespozna. Potom ako kus chleba, aj zivot by za cloveka dal. Knaz s velkym "K".
Tito dvaja su zvysne dve casti nasej studentskej "Svatej Trojice" - to sme ju tvorili Tom (na lavo odo mna), Tony (na pravo odo mna) no a ja (v strede, pre tych ktorym by to snad nebolo jasne!) CO sa tyka Otca a Syna, to nebool az tak jasne rozdelene, avsak co sa tykalo DUcha Svateho, tym som bola ja. Akoze "Dieta", plod, alebo ako inak to objasnit. Stretli sme sa uz na Gregoriane, ale az na Institute Jana Pavla II sme sa stali "spoluziakmi", teda - chodili sme do tej istej nie len skoly ale aj treidy (lebo prvy aj druhy rocnik mali vyucovanie spolu). Nezabudnutelne zazitky, a nezabudnutelni priatelia. Bratia. Otcovia. Vynimocni knazi - obaja. Hmmm...
No comments:
Post a Comment